KonferenciaPrávo

3. odborná online konferencia k pracovnému právu: Možnosti a limity zamestnávateľa pri uplatňovaní jeho práv a povinností

20. 10. 2021 – od 12.00 h do 15.30 h, 21. 10. 2021 – od 12.00 h do 15.30 h
Online

Dátum konania:

20. 10. 2021 – od 12.00 h do 15.30 h
21. 10. 2021 – od 12.00 h do 15.30 h

Forma uskutočnenia:

online cez MS Teams

Odborní garanti

Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD.
doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.
JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Partneri:

Advokátska kancelária doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.
Portál www.pracovnepravo.sk

Education

Jedinečné online podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci zo SR a z ČR podelia o svoje bohaté skúsenosti z aplikačnej praxe a o legislatívny pohľad na možnosti a limity zamestnávateľa pri nastavovaní a uplatňovaní procesnoprávnych pravidiel v pracovnom práve.

Procesy, mechanizmy alebo rôzne typy systémov slúžia k uplatňovaniu práv zamestnávateľov i zamestnancov, ale aj k vymáhaniu plnenia rôznych povinností. Napriek ich významu pre vzájomný vzťah zamestnávateľa, zamestnanca i odborárov Zákonník práce a ani žiadny iný pracovnoprávny predpis neupravuje podmienky ich uplatňovania u zamestnávateľov. Zamestnávatelia i zamestnanci a ich zástupcovia si tak v mnohých prípadoch musia vymýšľať vlastné konštrukcie realizácie vzťahov, definovať obsah pojmov, ktoré právny poriadok ani nepozná, a niekedy sa dostávať viac-menej do rozporu s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Na rozdiel od ostatných druhov právnych odvetví pracovné právo nemá samostatný procesnoprávny kódex. Pracovnoprávna úprava odchylne upravuje procesnú realizáciu práv v individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch, pričom podmienky realizácie v kolektívnych vzťahoch sú tvorené skôr aplikačnou praxou.

Do takto nastavenej právnej úpravy očakávame v priebehu najbližších kalendárnych mesiacov transpozíciu smernice č. 2017/0335 z 24. mája 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, ktorá zásadne naruší popísaný právny stav. Nové informačné povinnosti zamestnávateľa, úprava existujúcich foriem doručovania písomností na pracovisku, možnosti zamestnávateľa dotvárať nedokonalú pracovnoprávnu úpravu prostredníctvom svojich vnútropodnikových predpisov, posilnenie či oslabenie kompetencie zástupcov zamestnancov pri rozhodovaní zamestnávateľa, to všetko sú témy, o ktorých sa bude diskutovať.

Osobitne akcentovanou bude aj problematika oprávnenosti konania za zamestnávateľa alebo zástupcov zamestnancov vo väzbe na aktuálne súdne rozhodnutia, ktoré výrazne zasahujú do ustáleného výkladu niektorých pracovnoprávnych inštitútov.

  • Program konferencie

  • Spíkri

  • Registračné poplatky
  • Rozhovor s doc. Švecom
  • Rozhovor s JUDr. Rakom

20. 10. 2021 od 12.00 – 15.30 h

Blok I. – Nové procesné pravidlá v Zákonníku práce

12.00 – 12.10  Otvorenie online konferencie 
12.10 – 13.00

Novinky v procesnej realizácii skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v slovenskej a českej právnej úprave
prof. JUDr. Andrea Olšovská, PhD.
(Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva, PRK Partners Bratislava),
JUDr. Jaroslav Škubal (PRK Partners Praha)

13.00 – 13.40
Od zmluvy k informácii, od papiera k digitalizácii (legislatívne entreé k novele Zákonníka práce týkajúcej sa transparentných a predvídateľných pracovných podmienok)
JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD. (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) 
13.40 – 14.05
Diskusia k vystúpeniam a otázky účastníkov
14.05 – 14.20
Prestávka
14.20 – 14.45
Forma a obsah nových procesných povinností zamestnávateľa a sankcie za ich nedodržanie
doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M. (Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva, AK doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.) 
14.45 – 15.10
Procesnoprávne“ nároky zamestnanca a zamestnávateľa a ich možná úprava vo vnútropodnikových predpisoch zamestnávateľa
JUDr. Simona Dušeková Schuszteková, PhD. (Labour Law Association/Asociácia pracovného práva)
15.10 – 15.30
Diskusia k vystúpeniam a otázky účastníkov

 

21. 10. 2021 od 12.00 – 15.30 h

Blok II. – Ako nastaviť vnútropodnikové procesy pri absencii pracovnoprávnej úpravy

12.00 12.10
Otvorenie druhého dňa online konferencie
12:10 – 12:40

Preukazovanie súladu s GDPR vo vnútornom prostredí zamestnávateľa vo väzbe na vnútropodnikové predpisy
Mgr. Tatiana Valentová (Algger)

12:40 – 13:10
Obchodnoprávne prieniky do vnútropodnikových pracovnoprávnych procesov – čo musíte vedieť a čo musíte „doma“ upraviť na základe nových súdnych rozhodnutí
Mgr. Ida Budayová Kuklišová (Právnická fakulta UK v Bratislave, A.K.F. LEGAL)
13:10 – 13:35
Diskusia k vystúpeniam a otázky účastníkov
13:35 – 13:50
Prestávka
13:50 – 14:25
Egalita a záväznosť vnútropodnikových predpisov z hľadiska zákona a praxe. Keď interná norma súperí s pracovným poriadkom. 
JUDr. Viliam Vaňko ml.
(AK JUDr. Viliam Vaňko ml.)
14.25 – 14.55
Úprava sporných otázok vo vnútropodnikových procesoch (home office, stravovanie, koncernové predpisy)
JUDr. Pavol Rak, PhD. (Právnická fakulta UK v Bratislave, Noerr)
14:55 – 15:30 Diskusia k vystúpeniam a otázky účastníkov
15:30 – 15.35
Záver konferencie, poďakovanie 

V rámci konferencie vystúpia

  • prof. JUDr. Andrea Olšovská, PhD. - Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
  • JUDr. Mgr. Jozef Toman, PhD. - Odbor pracovnoprávnych vzťahov, Sekcia práce, MPSVaR, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
  • doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M. - Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
  • JUDr. Pavol Rak, PhD. - Právnická fakulta UK v Bratislave, Noerr
  • JUDr. Jaroslav Škubal - PRK Partners Praha
  • Mgr. Ida Budayová Kuklišová - Právnická fakulta UK v Bratislave, A.K.F. LEGAL
  • JUDr. Viliam Vanko ml. - advokát
  • JUDr. Simona Dušeková Schuszteková, PhD. - Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva

Moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., generálny tajomník Labour Law Association

Účastnícky poplatok:

179 € + DPH

V tejto cene je zahrnuté:

  • 2-dňová online konferencia
  • záznam z konferencie
  • vstup na portál pracovné právo na 2 mesiace – balíček PRÉMIUM
  • 15 % zľava z ceny licencie vybraného balíčka portálu www.pracovnepravo.sk (zľava platí do 31. 1. 2022)

Zľavy:

  • Do 31. 7. 2021  – 20 %
  • Od 1. 8. do 31. 8. 2021  – 10 %

Uzávierka prihlášok na konferenciu je 15. 10. 2021. Pri naplnení počtu účastníkov pred uzávierkou rozhodne dátum odoslania prihlášky. Po prijatí Vašej prihlášky Vám bude e-mailom zaslaný notifikačný mail s pokynmi na úhradu.

Storno podmienky:

Do 10. 10. 2021 – 80 % účastníckeho poplatku
Od 11. do 19. 10. 2021 – 100 % účastníckeho poplatku

Akceptujeme iba písomné potvrdenie o stornovaní účasti na konferencii. Namiesto prihláseného účastníka sa môže konferencie zúčastniť náhradník.


"Pripravovaná novela Zákonníka práce a nové súdne rozhodnutia podľa mňa predstavujú revolúciu v procesnoprávnych pravidlách Zákonníka práce" Marek Švec.

 

Rozhovor s doc. JUDr. Marekom Švecom, PhD., LL.M., odborným garantom a stálym moderátorom odborných konferencií o pracovnom práve, bol pripravený v súvislosti s pripravovanou 3. odbornou konferenciou o pracovnom práve, ktorá sa uskutoční online 20. – 21. októbra 2021, a vystúpia na nej poprední odborníci na pracovné právo zo Slovenskej a Českej republiky.

Pán docent, už po tretíkrát sa stávate moderátorom a odborným garantom konferencie o pracovnom práve, ktorú organizuje vydavateľstvo odbornej literatúry Wolters Kluwer. Čo vás na takýchto podujatiach aj po takomto čase zaujme?

 

Musím sa priznať veľmi úprimne, že konferenciu o pracovnom práve, ktorú organizuje vaše vydavateľstvo, považujem osobne za jednu z najlepších na trhu. Nielen z hľadiska výberu prednášajúcich, ktorí sú najlepšími odborníkmi na pracovné právo a sú primárne vyberaní z aplikačnej praxe, a preto sa aj ja osobne vždy dokážem od nich niečo naučiť a čerpať z ich skúseností a poznatkov, ale aj preto, že vždy ide o ľudí, s ktorými si naozaj ľudsky „sadneme“, aj keď sa niekedy vidíme po prvýkrát, a dokážeme sa naladiť na jednu vlnu.

Aj keď moderujem, snažím sa našich lektorov udržiavať v dobrej nálade a odľahčene a niekedy aj s určitým nadsadením diskutovať o problémoch pracovného práva, aby sa popri samotných účastníkoch cítili aj oni príjemne a rozprávali nielen o pozitívnych, ale aj o negatívnych javoch, s ktorými sa na trhu práce stretávajú. Možno aj preto dnes pripravujete tretí ročník konferencie, lebo sa u nás účastníci a lektori cítia naozaj príjemne, a preto nemáme problém s ich účasťou. Napriek ich pracovnému vyťaženiu sa dokážu aspoň na pár hodín uvoľniť, za čo im, samozrejme, patrí obrovské poďakovanie.

Prečo ste zvolili za tému 3. odbornej konferencie problematiku uplatňovania práv a povinností zamestnávateľa a zamestnanca?

 

Ak môžem trochu marketingovo na úvod zdôrazniť, čaká nás v pracovnom práve teplé leto a horúca jeseň. Pred niekoľkými dňami bola zverejnená predbežná informácia o príprave novely Zákonníka práce a pri mojej miere poznania návrhov zástupcov zamestnancov či zamestnávateľov, resp. očakávanej transpozície európskych smerníc predstavujú tieto návrhy určitú malú revolúciu v uplatňovaní práv a povinností zamestnancov i zamestnávateľov.

Myslím si, že predkladateľ sa bude musieť vysporiadať nielen s novým „európskym názvoslovím“ v podobe minimálnej predvídateľnosti práce alebo základných podmienok pracovnoprávneho vzťahu, ale čaká nás aj zánik niektorých pôvodných ustanovení Zákonníka práce a vznik nových, ktoré zavedú nové procesnoprávne pravidlá pre uplatňovanie práv a povinností subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Ja sa snažím niekedy študentom i mojim klientom naznačiť, že dynamika zmien pracovného práva sa výrazne zvyšuje a že to, čo poznali doteraz, už nebude tak, ako sa učili. Preto chcem všetkých, ktorí chcú byť v obraze o tom, čo sa v oblasti pracovného práva chystá a čo zmeny prinesú pre aplikačnú prax, pozvať na túto konferenciu.

Druhou tematickou oblasťou konferencie budú nové problémy, ktoré sa za ostatné obdobie aj v súvislosti s pandémiou objavili a na ktoré je aktuálna pracovnoprávna úprava nedostatočná. Podrobnosti odporúčam pozrieť v programe konferencie.

Na predchádzajúcich ročníkoch konferencie ste s obľubou poukazovali na problémové právne predpisy alebo súdne rozhodnutia. Dodržíte tradíciu aj teraz?

 

Aj keď nechcem prezradiť veľa, myslím si, že môžem účastníkom konferencie sľúbiť niekoľko problémových právnych predpisov (zatiaľ vyhráva zákon o skrátenej práci) a súdnych rozhodnutí, ktoré pomerne výrazne zasahujú do kompetencií zamestnávateľa pri stanovovaní vnútropodnikových predpisov, napr. pracovného poriadku. V aplikačnej praxi začínajú práve tieto súdne rozhodnutia spôsobovať sporné okruhy a často ústia do neriešiteľných situácií. Aj preto sme sa rozhodli, že druhý deň konferencie bude zameraný na problémy spočívajúce v rozhodovaní zamestnávateľov o organizačných zmenách, v stanovovaní noriem spotreby práce či vo všeobecnom vyvodzovaní pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnancov za konanie v rozpore s vnútropodnikovými predpismi. Môžem sľúbiť, že po predbežnej diskusii sa majú účastníci konferencie na čo tešiť, keďže kolegovia majú často absurdné skúsenosti nielen s konaním orgánov verejnej moci, ale aj s konaním samotných súdov v konkrétnych prípadoch pracovnoprávnych sporov.

Rozhovor s jedným z odborných garantov a moderátorom 3. odbornej konferencie o pracovnom práve pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s. r. o. Lístky na konferenciu, na ktorej vystúpi aj doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., si môžete kúpiť cez e-shop Wolters Kluwer


Doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., pôsobí ako docent na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ďalej ako advokát, generálny tajomník a súčasne člen Predsedníctva Labour Law Association/Asociácia pracovného práva. Pôsobil ako podpredseda poradnej Komisie ministra práce pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, v súčasnosti je vedený ako sprostredkovateľ a rozhodca kolektívneho vyjednávania v zozname Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2019 – 2021. Popri profesijnej činnosti je publikačne činný, je autorom a spoluautorom množstva vedeckých prác z oblasti pracovného práva a personálneho manažmentu či ochrany osobných údajov. Je spoluautorom komentára k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní vydavateľstva Wolters Kluwer, spoluautorom Navigátora ASPI ku kolektívnemu vyjednávaniu a kompetenciám zástupcov zamestnancov v rámci ASPI, vzorov pracovnoprávnych dokumentov v rámci systému ASPI, ako aj garantom portálu www.pracovnepravo.sk. Pôsobí ako tajomník Vedeckej rady vydavateľstva Wolters Kluwer pre oblasť pracovného práva.


„Prijatie vnútropodnikových predpisov nesmie byť samoúčelné, zamestnávateľ by mal poznať dôsledky ich prijatia" - Pavol Rak


Rozhovor s JUDr. Pavlom Rakom, PhD., bol pripravený v súvislosti s pripravovanou 3. odbornou konferenciou o pracovnom práve, ktorá sa uskutoční online 20. – 21. októbra 2021, a vystúpia na nej poprední odborníci na pracovné právo zo Slovenskej a Českej republiky.

Pán doktor, na čo by si mal dať zamestnávateľ primárne pozor pri prijímaní vnútropodnikových predpisov?


Vnútropodnikové predpisy, ich definícia a postup kreovania nie sú výslovne upravené v žiadnom právnom predpise. Absencia zákonnej úpravy vnútropodnikových predpisov na jednej strane umožňuje ich širokospektrálne nasadenie a vysokú mieru kreativity zamestnávateľov pri ich vytváraní. Vysoké množstvo vnútropodnikových predpisov na druhej strane môže paradoxne znižovať mieru právnej istoty pre zamestnancov a zamestnávateľov. Najčastejšie je to v prípade vytvárania extrémneho počtu nových vnútropodnikových predpisov na každý aspekt činnosti zamestnávateľa, ako aj v prípade neaktualizovania už vydaných vnútropodnikových predpisov. Ďalším úskalím je zamieňanie si vnútropodnikových predpisov s kolektívnou zmluvou alebo pracovnou zmluvou. Interné predpisy častokrát obsahujú ustanovenia, ktoré možno výlučne upraviť iba v pracovnej zmluve, napríklad dohoda o skúšobnej dobe, o peňažnej náhrade za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby, konkurenčná doložka po skončení pracovného pomeru a podobne. Zamestnávatelia častokrát vnútropodnikovými predpismi obchádzajú kompetencie zástupcov zamestnancov (napríklad zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, pružného pracovného času, noriem spotreby práce) alebo autonómne zavádzajú úpravu, ktorú bez zástupcov zamestnancov zaviesť nemôžu (napríklad zníženie náhrady mzdy pri niektorých prekážkach v práci na strane zamestnávateľa alebo zavedenie konta pracovného času).

Ak ale prijmeme záver, že zamestnávateľ je oprávnený takéto vnútropodnikové predpisy vydávať, akú oblasť by ste identifikovali, v ktorej mu hrozí najväčšie riziko z hľadiska prípadného individuálneho alebo kolektívneho sporu?


Najčastejšie individuálne spory v pracovnom práve sa týkajú neplatného skončenia pracovného pomeru alebo nároku na zaplatenie neprávom zadržanej sumy zo strany zamestnávateľa. Tradične si zamestnávatelia do interných predpisov naformulujú prípady, ktoré považujú za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a následne skončia pracovný pomer výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. Zamestnanci sa potom (oprávnene) domáhajú neplatnosti skončenia pracovného pomeru s argumentom, že dôvody, ktoré zamestnávateľ jednostranne označil za závažné porušenie pracovnej disciplíny, objektívne nedosahujú takú mieru závažnosti, akú požaduje Zákonník práce. Najčastejšie kolektívne spory týkajúce sa vnútropodnikových predpisov vznikajú v prípadoch, keď zamestnávateľ upraví interným predpisom skutočnosti, ktoré môžu byť výlučne upravené v kolektívnej zmluve (napríklad podmienky dlhodobého uvoľňovania na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa).

Pán doktor, aktuálna otázka, ktorá bude aj predmetom diskusie na konferencii: Vedeli by ste uviesť najčastejšie pochybenia zamestnávateľov pri nariaďovaní home office v pandemickej situácii?


Home office zastihol väčšinu zamestnávateľov absolútne nepripravených. Aj keď sa v niektorých spoločnostiach pripúšťal výkon práce z domácnosti, bolo to vždy chápané ako výnimka z pravidla, že práca sa vykonáva v priestoroch zamestnávateľa. Zo dňa na deň bolo potrebné zmeniť IT infraštruktúru, spôsoby komunikačných kanálov a v niektorých prípadoch i firemnú kultúru na fungovanie vo svete online práce z domácnosti. Zavedenie pandemického home office zo strany zákonodarcu bolo extrémne stručné a spôsobovalo praktické problémy najmä pri uplatnení nároku na prácu z domácnosti zo strany zamestnancov. Z okrajového inštitútu sa tak stal hlavný spôsob výkonu práce u veľkej skupiny zamestnancov. Zamestnávatelia posielali zamestnancov domov, aby pracovali na laptopoch, ktoré nie sú v zmysle platných predpisov spôsobilými pracovnými nástrojmi na dlhodobý výkon práce. Zamestnávatelia odmietali platenie mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, aj keď zamestnanci pracovali na pokyn nadriadených nad rámec pracovného času. Zamestnávatelia požadovali od zamestnancov nepretržité sledovanie pracovnej elektronickej pošty a pracovného mobilného telefónu, čím zamestnancov nútili k faktickej permanentnej pracovnej pohotovosti. Ale aj zamestnávatelia zažívali ťažké časy pri riešení otázok preplácania zvýšených nákladov zamestnancov alebo otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávanej z domácnosti. Nová úprava domáckej práce sa len pomaly udomácňuje, keďže väčšina zamestnávateľov stále vyčkáva na vyriešenie otvorených otázok a zotrváva v režime pandemického home office.

Rozhovor s jedným z vystupujúcich na 3. odbornej konferencii pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s. r. o. Lístky na konferenciu, na ktorej vystúpi aj JUDr. Pavol Rak, PhD., si môžete kúpiť tu: https://obchod.wolterskluwer.sk/sk/okpp2021.

JUDr. Pavol Rak, PhD., je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a tiež absolventom doktorandského štúdia na Trnavskej univerzite v Trnave. Venuje sa pracovnému právu po praktickej stránke, ako aj v rámci svojho vedeckého výskumu. Je členom Slovenskej advokátskej komory a od roku 2004 sa ako advokát vo svojej praxi zaoberá aj pracovnoprávnymi otázkami. Je hovorcom (predsedom) pracovnej skupiny pre pracovné právo Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory. Je aktívnym členom Európskej asociácie pracovných právnikov (EELA). Od roku 2017 aktívne pôsobí na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Univerzity Komenského v Bratislave, kde ako vedec a pedagóg odovzdáva svoje vedomosti študentom práva. Publikuje v oblasti praktických aspektov pracovného práva a v oblasti teórie pracovného práve. Úzko spolupracuje s medzinárodnou advokátskou kanceláriou Noerr a organizuje jej činnosť v Slovenskej republike. Dlhoročne pôsobí ako člen predstavenstva Slovenskej franchisingovej asociácie.

Prečo by ste na konferencii nemali chýbať?


Podobné podujatie tohto druhu na Slovensku nenájdete
Ak je pracovné právo oblasťou, v ktorej pracujete, chcete pracovať alebo sa o ňu zaujímate, máte jedinečnú šancu zúčastniť sa tretej odbornej konferencie o pracovnom práve s podtitulom „Možnosti a limity zamestnávateľa pri uplatňovaní jeho práv a povinností“ za účasti špičkových odborníkov zo Slovenskej i Českej republiky.

Dozviete sa dôležité informácie o pripravovanej novele Zákonníka práce
Novela Zákonníka práce opäť prináša zmeny v pracovnom práve. O novinkách a zmenách budete informovaný v dostatočnom predstihu.

Získate ucelený pohľad na práva a povinnosti zamestnávateľa
Prakticky, s nadhľadom a najmä vo všetkých legislatívnych súvislostiach pracovného práva získate aktuálne poznatky z aplikačnej praxe aj z pripravovaného legislatívneho procesu.

Na vaše otázky sú pripravení odpovedať najlepší odborníci z oblasti pracovného práva
Dva tematické okruhy – množstvo tém, názorov, riešení. Odborníci vystupujúci na konferencii sú pripravení odpovedať na vaše otázky.